
Achjo.. prečo sa to stále musí diať dookola? To ho fakt musím preplesknúť?

Ja len poslednou dobou mám problém.. no už sa to tiahne dva roky. Na prvý krát po pár mesiacoch mi neskutočne ublížil. Odpustila som mu a zase. A potom zase a zase a zase.
Stále to ide dookola. Nosím na tom vinu aj ja? Samozrejme, veď ja mu stále odpúšťam.
Hovoríte, že si ho mám zmazať zo života? To nejde. Buď mi napíše, že sa zmení (a ja mu zase ako koza uverím) alebo si ho pridám sama (čo sa naozaj stalo len raz).
Nie, láska to nie je. Fakt že nie. To vôbec ani trochu ani malinko. Neviem čím to je. Asi to je zase nejaká skúška, aby som dokázala ľudí konečne odkopnúť bez toho, aby som im odpustila a znova sa "spálila" (dávam tam úvodzovky preto, pretože sa spáliť môžete pri láske, či?).
Hrozne mi vadí to jeho sebecké chovanie, to sebaľutovanie a podobne. Hlavne neznášam: "Promiň, já se změním, dej mi čas." Dva roky bolo málo? Naozaj? Ale aj tak s tým nič nemôžem spraviť, ja som proste slaboch...
Ee a nepíš mu (vieš, že teba myslím :/). Stačilo, že mi to dal vyžrať minule, keď som s tebou o ňom len-tak prehodila reč.
Ako... nieže by ma to tak strašne trápilo. To vôbec.. ale niekedy to naštve, keď vám taký človek ako on povie "Ja ti nebudu říkat, jak se máš chovat." a také podobné veci. Neriešim to zase tak moc, po tých dvoch rokoch je to naozaj ako každodenný chlieb...
Mina
Máš se na něj vysrat. Říkám ti to furt půl roku a ty nic. Pak zbytečně brečíš a trápíš se.