
Už sa vám stala taká vec, že ste sa po skvelej nálade mali hodne divne?

Dnes som mala jeden z tých blbých dní, kedy mi ženské problémy nerobili tak dobre, že som kvôli tomu dnes nešla do školy. Zobudila som sa neskoro, a keď ma mama videla, tak ma poslala naspäť do postele.
Celkom som sa neskôr vyspala, ale cítila som sa hodne divne. Mám toho dosť, čo musím ešte spraviť, ale... nejako sa to nedalo. Vôbec som sa do toho nehrnula, nič sa mi nechcelo. Všetko ma znechucovalo (dokonca aj to, čo najviac milujem) a potom sa stal taký zvláštny, ale hodne nepríjemný zlom. Zrazu sa mi v hlave rozbúrili samé negatívne myšlienky, ktoré nie a nie zastaviť.
Všetky pochybnosti, obavy, sklamania, pocity viny, hnev a nenávisť...
všetko to vo mne vybuchlo. Myslela som si, že sa zbláznim. Bolo to asi kvôli tomu, že som všetko v sebe dusila a nechcela sa o tom s nikým porozprávať. L. mala pravdu, nemali by sme v sebe dusiť naše problémy a s nikým sa s tým nezveriť. Inak by sa stalo to, čo mne dnes.
Pokračovalo to síce ďalej, ale už to boli také šepoty. Aj keď to boli len šepoty, otravovalo ma to. Stále sa mi nič nechcelo robiť, nedokázala som sa prinútiť. Hneď na to som šla dole. V kuchyni sa rozprávali rodičia o všelijakých neprijemných veciach.
O ich strachu, o ich obavách a sklamaniach... akurát dnes, akurát teraz...
Prešmykla som sa do obývačky, aby ma nevideli. Sadla som si najskôr na gauč, zobrala televízne noviny a čumela prázdno na tie všetky zbytočnosti, ktoré v televízii budú dávať. Po chvíli som odložila noviny, šla za náš jedálny stôl (jeden máme v kuchyni pre nás a, keď máme návštevu, jeden zase v obývačke). Šla som tam a posadila som sa na koberec za stôl. Bolo tam trošku tesno, pretože koberec bol veľký akurát na stôl a na studenej zemi som sedieť nechcela. Sedela som, mrvila som sa tam, ľahla som si a stále vo mne prúdili samé myšlienky, ktoré ma neskôr rozplakali. Ja fakt neviem, čo sa mi v tej hlave deje. Nikdy sa mi takéto veci nestali (aspoň teda myslím).
Naozaj neviem čím to je. Čo sa to deje? Včera som mala hodne veľký pocit šťastia a teraz to zmizlo. Už to tu nie je, neexistuje to. Nemám chuť na nič, nechcem nikam ísť.
Celkom som sa neskôr vyspala, ale cítila som sa hodne divne. Mám toho dosť, čo musím ešte spraviť, ale... nejako sa to nedalo. Vôbec som sa do toho nehrnula, nič sa mi nechcelo. Všetko ma znechucovalo (dokonca aj to, čo najviac milujem) a potom sa stal taký zvláštny, ale hodne nepríjemný zlom. Zrazu sa mi v hlave rozbúrili samé negatívne myšlienky, ktoré nie a nie zastaviť.
Všetky pochybnosti, obavy, sklamania, pocity viny, hnev a nenávisť...
všetko to vo mne vybuchlo. Myslela som si, že sa zbláznim. Bolo to asi kvôli tomu, že som všetko v sebe dusila a nechcela sa o tom s nikým porozprávať. L. mala pravdu, nemali by sme v sebe dusiť naše problémy a s nikým sa s tým nezveriť. Inak by sa stalo to, čo mne dnes.
Pokračovalo to síce ďalej, ale už to boli také šepoty. Aj keď to boli len šepoty, otravovalo ma to. Stále sa mi nič nechcelo robiť, nedokázala som sa prinútiť. Hneď na to som šla dole. V kuchyni sa rozprávali rodičia o všelijakých neprijemných veciach.
O ich strachu, o ich obavách a sklamaniach... akurát dnes, akurát teraz...
Prešmykla som sa do obývačky, aby ma nevideli. Sadla som si najskôr na gauč, zobrala televízne noviny a čumela prázdno na tie všetky zbytočnosti, ktoré v televízii budú dávať. Po chvíli som odložila noviny, šla za náš jedálny stôl (jeden máme v kuchyni pre nás a, keď máme návštevu, jeden zase v obývačke). Šla som tam a posadila som sa na koberec za stôl. Bolo tam trošku tesno, pretože koberec bol veľký akurát na stôl a na studenej zemi som sedieť nechcela. Sedela som, mrvila som sa tam, ľahla som si a stále vo mne prúdili samé myšlienky, ktoré ma neskôr rozplakali. Ja fakt neviem, čo sa mi v tej hlave deje. Nikdy sa mi takéto veci nestali (aspoň teda myslím).
Naozaj neviem čím to je. Čo sa to deje? Včera som mala hodne veľký pocit šťastia a teraz to zmizlo. Už to tu nie je, neexistuje to. Nemám chuť na nič, nechcem nikam ísť.
Musím skúsiť niečo spraviť... proste sa musím prinútiť! Normálne si prajem byť v škole... toto by ma nestretlo, keby som bola nútená robiť niečo iné.
Mina
Mina