
Po odchode Miss z BA ma zasiahla vlna myšlienok... a niečo som si uvedomila.

Ide o to, že Miss - hlavný admin, ktorý tam pôsobil už hodne dlho - tvorila príbeh, proste bola ako lepidlo, čo všetko držalo pohromade. Lenže teraz odišla. Je to dospelá žena s vlastným cieľom a fórko by ju brzdilo.
Teraz ma tak napadá... čo sa stane v budúcnosti? Chcem ísť do Prahy na vysokú školu. Budem bývať u babky a budem blízko Peťka lenže... lenže budem sa musieť vzdať toho všetkého. Zbavím sa toho večného súperenia, zbavím sa tých skvelých fantasy zážitkov z RPG, zbavím sa tých tvorieb postáv na RPG stránky, zbavím sa tvorieb bannerov a avatarov na RPG stránky... zbavím sa .. dokonca aj ľudí, ktorých som spoznala na internete? R., L., Y., N., K., N., A.,...
Nebudem mať predsa čas na to všetko. Budem chodiť buď na externé + práca alebo denné, ale aj tak mi to bude užierať z času. Viete.. nikdy som takto nad tým neuvažovala. Vždy som si predstavovala, že ostaneme spolu, budeme v kontakte a budeme chodiť na spoločné dovolenky a spomínať.. ale.. už to nikdy nebude ono. Spojilo nás RPG, ktoré sme v dospelosti zahodili za hlavu.
Ja si nedokážem predstaviť, že by som si s nimi už nikdy nepísala, nikdy sa s nimi nenasmiala alebo nikdy neriešila s nimi problémy ostré ako dýky, ktoré sa mi budú v dospelosti zdať ako tupé ihly.
17 a pol roka prešlo. Časť života budem mať za sebou. Rada by som sa s Miss porozprávala aké to je. Vždy som sa o tom s ňou chcela porozprávať a tak, ale nejako som zabudla. Aké to bolo asi pre ňu? Opustiť RPG, ktoré tak dlho spravovala? Opustiť to virtuálne hranie.. to čaká naozaj každého z nás.
A čo moje záľuby? Kreslenie anime postáv, pozeranie anime (ktoré sa tiež pomaly upratuje pod koberec), milovanie Miku a Vocaloid, hranie RPG s Dawnom a iné online hry. Toto všetko zmizne... rozpadne sa v prach? Pri tejto myšlienke sa mi nahrňujú slzy do očí. Tomuto sa hovorí dospelosť? Vymazať všetko a začať od znova? Toto sa mi nepáči. Ja chcem zastaviť čas a ostať v tomto živote. Ja nechcem dospieť, nechcem, aby život šiel ďalej. Jedného dňa sa ani nenazdám a už budem ležať na smrteľnej posteli. Prečo ten život tak rýchlo uteká? Prečo? Chcem viesť pomalý život plný zábavy a radosti. Chcem svoje záľuby rozvíjať a nechať si ich a nie ich zahodiť za hlavu.
Ale...
Nie je nič, ako by som ich mohla rozvíjať. Páli ma v krku, som unavená a hodne zmätená... mám toľko otázok, ale žiadna odpoveď.
Toľko otázok...
Toľko pochybností...
Toľko trápenia...
Toľko... strachu...
Mina
Žít realitu je lepší jak RPG. A navíc spoustu lidí můžeš vidět, až budeš v Praze. RPG je dočasné.