Pred chvíľou tu bol článok, ktorý neplatí. Nie som šťastná ... ani trošku ... .


Ja ledva zastavujem slzy. Táto odporná zrada tak strašne bolí. Ja si myslela, že to už nikdy nespraví. Hovoriť o mne také idiotské veci, že som sa až zarazila. Poslať na mňa niekoho, pretože som s ním skončila.
To vymazanie mi dal pekne vyžrať. Ešte som sa pred chvíľou smiala, ale teraz tu revem ako malé decko. Šancí mal dosť, lenže on to všetko robil stále a väčšinu vecí za mojim chrbtom.
Prečo som mu ja odpustila? A vidíte? On mi toho toľko spravil, a keď už som toho mala dosť, tak som tu za tú odpornú ja... to čo je toto? Ja už končím so všetkými šancami, všetkými odpusteniami...
Ty kokos, ale toto bolo naozaj už moc... ja to stále nemôžem pochopiť. Y. mala pravdu, úplnú, dokonalú... prečo som si ho nevymazala už vtedy? Prečo? Ja potrebujem niekoho, aby ma prefackal...
Čo som to spravila? Prečo som to spravila? Ako sa to mohlo všetko stať? Ale dobre... čo sa stalo, stalo sa... to 2-ročné snaženie a odpúšťanie vyšlo na nič. On sa nezmenil, práveže dostal šancu ešte viac využiť ten... ten kúsok toho dobra, čo vo mne ostal.
Chcem byť zlá. Ja už nechcem ľuďom dokazovať, že za to môže on a nie ja. Chcem byť odporný človek, aby mali tí ľudia dôvod ma nenávidieť. Na čo mi bolo to dobro? Na čo mi bola ta empatia? Na čo? Na to, aby toho niekto využil.
Už som si myslela, že to nikdy nespraví a spravil to a ešte to aj okorenil. Už aj D. sa naňho oboril, ale ten mu radšej nič nepíše. Mám toho dosť...
Sranda je, že teraz si všetci myslia, že ja som tá odporná. Sranda, že? Za všetko môžem ja. Ja som ho predsa zradila, ja som mu zlomila srdce, ja som ho oklamávala a ubližovala mu... áno... hádžte to na mňa, keď vám povedal svoju verziu.
Prečo som mu ja dala šancu?! Všetko zničil! Ja už nemám chuť na nič! Naozaj! Mám chuť sa dať na baseball a odpálkovavať takým ľuďom ako je on hlavy.
Takúto odpornú vec som maximálne čakala od jednej holky z minulosti, ktorú sa mi už podarilo zavrhnúť. On je ďalší. Kto ešte príde? Ak niekto ešte príde, tak budem musieť byť silná a odmietnuť a zavrhnúť znova.
Ten kúsok dobra, čo bol ešte vo mne sa rozpadol v prach. Dokázal to... vyhral! Vyhral nado mnou. Priznávam to. Môže si zatlieskať a smiať sa tomu a flegmaticky nad tým mávať rukou.
Je šťastný teraz kvôli tomu, čo spravil? Určite je. Veď teraz má úžasných kamarátov.
Ja by som mu najradšej priala niečo tak zlé, že by už sa nepostavil na nohy... ale prečo mám v tom zábranu?
Nie... za toto som si už mohla sama. Nemala som mu odpúšťať, nemala som mu dať šancu. Ja ho mala tak rada, ale je koniec. Také neskutočné sklamanie. Ja dúfala... ale nakoniec vo mne nádej vyhasla.
Mina
(Edit/15. 09. 2012
Pridala som obrázok a oddeľovač)
To vymazanie mi dal pekne vyžrať. Ešte som sa pred chvíľou smiala, ale teraz tu revem ako malé decko. Šancí mal dosť, lenže on to všetko robil stále a väčšinu vecí za mojim chrbtom.
Prečo som mu ja odpustila? A vidíte? On mi toho toľko spravil, a keď už som toho mala dosť, tak som tu za tú odpornú ja... to čo je toto? Ja už končím so všetkými šancami, všetkými odpusteniami...
Ty kokos, ale toto bolo naozaj už moc... ja to stále nemôžem pochopiť. Y. mala pravdu, úplnú, dokonalú... prečo som si ho nevymazala už vtedy? Prečo? Ja potrebujem niekoho, aby ma prefackal...
Čo som to spravila? Prečo som to spravila? Ako sa to mohlo všetko stať? Ale dobre... čo sa stalo, stalo sa... to 2-ročné snaženie a odpúšťanie vyšlo na nič. On sa nezmenil, práveže dostal šancu ešte viac využiť ten... ten kúsok toho dobra, čo vo mne ostal.
Chcem byť zlá. Ja už nechcem ľuďom dokazovať, že za to môže on a nie ja. Chcem byť odporný človek, aby mali tí ľudia dôvod ma nenávidieť. Na čo mi bolo to dobro? Na čo mi bola ta empatia? Na čo? Na to, aby toho niekto využil.
Už som si myslela, že to nikdy nespraví a spravil to a ešte to aj okorenil. Už aj D. sa naňho oboril, ale ten mu radšej nič nepíše. Mám toho dosť...
Sranda je, že teraz si všetci myslia, že ja som tá odporná. Sranda, že? Za všetko môžem ja. Ja som ho predsa zradila, ja som mu zlomila srdce, ja som ho oklamávala a ubližovala mu... áno... hádžte to na mňa, keď vám povedal svoju verziu.
Prečo som mu ja dala šancu?! Všetko zničil! Ja už nemám chuť na nič! Naozaj! Mám chuť sa dať na baseball a odpálkovavať takým ľuďom ako je on hlavy.
Takúto odpornú vec som maximálne čakala od jednej holky z minulosti, ktorú sa mi už podarilo zavrhnúť. On je ďalší. Kto ešte príde? Ak niekto ešte príde, tak budem musieť byť silná a odmietnuť a zavrhnúť znova.
Ten kúsok dobra, čo bol ešte vo mne sa rozpadol v prach. Dokázal to... vyhral! Vyhral nado mnou. Priznávam to. Môže si zatlieskať a smiať sa tomu a flegmaticky nad tým mávať rukou.
Je šťastný teraz kvôli tomu, čo spravil? Určite je. Veď teraz má úžasných kamarátov.
Ja by som mu najradšej priala niečo tak zlé, že by už sa nepostavil na nohy... ale prečo mám v tom zábranu?
Nie... za toto som si už mohla sama. Nemala som mu odpúšťať, nemala som mu dať šancu. Ja ho mala tak rada, ale je koniec. Také neskutočné sklamanie. Ja dúfala... ale nakoniec vo mne nádej vyhasla.
Mina
(Edit/15. 09. 2012
Pridala som obrázok a oddeľovač)