close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

26. 1. 2013

26. ledna 2013 v 10:40 | Mina |  Denník

Proč já? T__T


Prečo to musím byť práve ja, kto sa musí prispôsobovať spoločnosti? Prečo to musím byť práve ja, kto sa musí zoznamovať. Ešte nikdy som nezažila, aby sa niekto chcel zoznámiť so mnou. Je to ťažké.
Ešte, keď si to tak vezmete, že tá spoločnosť vás veľmi nechce prijať a vy sa snažíte o to, aby vás prijali bez nejakých klamstiev a pretvárok.
Predstavte si to: Váš jediný známy, čo sa s vami baví (možno aj ten z donútenia), je totálny idiot, ktorý sa do tej spoločnosti dostal cez klamstvá a pretvárky a stále v tom pokračuje. Najradšej by ste mu urazili hlavu, keď sa tak hnusne vyškiera -.-" A tá spoločnosť je trošku divná. Raz ju mám rada a raz nie (tak to aj v spoločnostiach chodí, nie?). Keď sa chovajú ako blbé hovädá, tak je to na zabitie, ale keď sú srandovní a niekedy milí (a hlavne, keď s vami prehovoria aspoň pol slova), tak je to skvelé.

Ale tamtoho jediného známeho sa snažím brať, ako člena spoločnosti. Ako kamaráta nie, pretože to by znamenalo, že by som sa musela pretvarovať. Nie, nie. Pekne krásne to bude člen spoločnosti a k nemu sa chovám ako k ostatným: milo a snažím sa ho brať s rezervou. Našťastie mi to z väčšiny vychádza, ale keď sa ide zase vtierať a tvári sa ako boh, tak to sa niekedy nedá ovládnuť. Proste mi to pokazí náladu a mám temné myšlienky.

Je to ťažké, ovládať sa. Snažím sa aj zmeniť a musím uznať, že mi to vychádza. Síce pomaly, ale vychádza. Predtým som bola blbá koza, ktorá len "méékala", tak ako ostatní pískali, ospravedlňovala som sa za veci, za ktoré som vôbec nemohla a snažila som sa vtrieť do priazne (v tomto nemyslím pomocou klamstiev a tak, proste, že si s ním nenúcene píšem, hovorím a podobne) tomu, kto sa mi zdal ako vzor, kto sa mi pozdával, že: "Áno, tak s týmto človekom by sme mohli byť kamaráti." No... to posledné ešte možno niekedy využijem. To nie je žiadna zlá vlastnosť, len mi vadí, že som to stále ja, kto ju používa a nikto nie na mňa (samozrejme, bez toho, aby ma využíval a pod, pretože s tým som sa už stretla veľa krát).
Nie, už sa mením. Cítim to a som za to hodne rada. Pociťujem to trochu aj na ostatných okolo mňa, pretože vidia, že som nejako zvlášť šťastná (predtým som sa tvárila vždy ako boh Pomsty), ale teraz, keď viem, že nesmiem nič brať tak vážne a mám si veci najskôr premyslieť, než ich urobím... tak sa to zdá jednoduchšie, len je ťažké to ovládať ^^ Hlavne, že som si uvedomila, že sa nemám ospravedlňovať za to, za čo som nemohla ja -.-"
Čo sa týka hádok, tak tie nebudem mať rada vždy. Vždy, keď sa s niekym hádam, tak je to blbý pocit a ešte blbší pocit to je, keď sa hádam s niekym na kom mi záleží. Ak je to hádka taká... nepravá-srandovná-proste nie je vážna, tak je to fajn. To beriem. Ale keď je naozaj vážna, že sa naozaj niečo deje, tak to už je niečo iné. U tohto sa asi nezmením a možno aj nechcem. Predtým som vždy pri hádkach cítila pocit: "Za toto môžem ja, to je jasné". Nie, už to tak nebude a nie je to tak. Nebudem tá, ktorá sa priplazí, keď za to nemôžem ja.

No, tak to sú veľké zmeny v mojom nitre a viem, že sú dobré ^^ Je ťažké posúdiť, kedy to začalo, ale asi novým rokom! A to som si priala dve veci, ktoré neprezradím, inak by sa nestali! Tak možno je to tým!

A čo sa mnou zmenilo okolo mňa? Mám pocit, že všetko ide pomaly dobrým smerom. V škole sa mi začína pomaly dariť, keď už to beriem tak, ako je vyššie napísané ^^ Len proste (napríklad včera) sú dni, kedy to nevyjde a to sa musíte snažiť tiež brať s rezervou. Musíte to ustáť a bude to len lepšie a lepšie. Nie každý deň sa darí.
V rodine ani nič. Len začínam byť trošku chytrejšia a súcitnejšia voči bráchovej mačke, o ktorú sa vôbec nestará a kašle na to -.-" Ten sa mi zdá, že začína pomaly otupievať a mamku len privádza do depiek, ale to tu riešiť nebudem.
Priatelia? No, ako ktorí. Niektorí nedokážu moju zmenu ustáť (Asi im už nehrám do nôt, pcha! Že jo, D.? xD), niektorí moju zmenu ani nepociťujú. No, nie je to zase taká obrovská zmena, pomaly sa človek mení, to nejde prepínačom prepnúť chovanie ako u hračky.
A ešte mi tu ostáva jedna kategória... mmm... ktorá to bola? Určite to bola nejaká zbytočná, pretože si na ňu nemôžem spomenúť. Ahá! Už viem! Láska moja! Nedivím sa, že si nemôžem spomenúť (Kiš! Kiš! xD). On cíti moju zmenu, ale pozitívne ^^ Hlavne, aby jemu moje zmeny nevadili, to je hlavné! A som rada, že on je rád, že som rada, že rád je on za to, že som rada ja xD

Ajo! Ten obrázok! Na to som zabudla. Keďže som nachvíľku zastavila svoje príspevky na blogu ohľadom školy, tak sem pridám včerajšok.

Tak, tretia hodina bola telesná a to sa na to vzťahuje, pretože sa chalani bláznili, keď stavali sieť na hádzanú a oni sa zatiaľ nudili. Bavili sa teda mojou "fóbiou" z loptových hier a lôpt a tak sa snažili hádzať a kopať loptami mojim smerom. Au... dávajú dosť rany -.-" Musela som utiecť xD Naozaj nemám rada loptové hry. Vždy sa pri nich zraním. Hlavne pri futbale (dvakrát rozbité koleno za dve hry a raz narazený prst - skoro zlomený - za ďalšiu hru -.-). A bojím sa, keď som niekde naživo a nie je nikde nejaký plot či tak, aby ma ochránil (už sa mi tiež párkrát stalo, že ma trafila lopta do hlavy, keď som sa nepozerala).
Inak bol to celkom zlý deň, keďže my-vieme-kto už začala so svojim vtieraním a klamaním (fakt sa divím, že jej to žerú, možno si to užívajú a nechávajú ju v tom, aby sa takto trápila ďalej, ktovie), ale proste ma štve, že si skôr všímajú ju ako mňa. Nejde o to, že by som chcela byť stredom pozornosti, ale ide o to... no... dám vám príklad:
Vo štvrtok nám učiteľ na Logistiku povedal, že máme na jeden obrovský papier (zabudla som aké A to je) urobiť v štyroch skupinách po štyroch (tak akurát to sedelo) nejaký Dohovor. Tak my dve a ešte k nám sa doteperil jeden chalan a ten:
1. Bol otočený len k nej.
2. Díval sa stále na ňu.
3. Hovoril v jednotnom čísle.
Čiže ja som tam bola úplne zbytočná, neviditeľná. To ma štve, že som nepotrebná. Človek dostane taký pocit bezmocnosti a zbytočnosti, keď si ho nikto nevšíma. Premýšľam, či zahrniem našu Veľkonočnú výzdobu Anime stajlom! Ale určite sa mi do toho nebude chcieť alebo sa to nepodarí alebo to niekto zničí... ale tak, musím sa prinútiť. Nejde o to, že by som sa chcela nejako vtierať pomocou svojich "talentových umení", ale baví ma to kresliť, aj keď na to nemám talent. (určite to bude lepšie ako, čo robila na zimu ona, veď našim prvákom na základnej som chválila tie skvelé okná plné krezieb) Ide skôr o to, že by som mohla skúsiť ako na ostatných pôsobia "moje" krezby. Možno by to vyšlo, nikdy neviete ^^ A potom by som sa nenúteným-neklamárskym-nepretvarovacím spôsobom dostala medzi nich a možno by sme našli niečo spoločné :3

To by tak možno bolo všetko. Páni, takto dlhý článok som ešte asi nenapísala xD No, keď som dlho písala na blog, tak to aj vyzerá xD Mala by som písať častejšie :3

Mina
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama