
A ona s tým nedá pokoj.

Vychádza mi celkom dobre to, že beriem spolužiakov ako spolužiakov a nie ako kamarátov. To jest, brať ich s rezervou, príliš sa na nich neviazať a tak.
Lenže u nej sa to ani nedá. Keď vidím ako sa ku mne odporne chová. Stále sa pretvaruje, tvári sa, že sme strašne veľké kamarátky, ale pravda je iná. Že ju to ešte baví... normálne sa musím smiať na tom, ako mne niečo povie a pritom povie o tej istej téme úplne opačnú vec. A to som si myslela, že aj celkom ideme na tú dobrú cestu, ale omyl sa stal pravdou.
Napríklad dnes som dostala 3 a ona 1. Čím to je? Tým, že som nebola na jednej hodine, kde niečo počítali a pýtala som sa, či mi to vysvetlí. A ona, že: "Niee, ale kde, ja to neviem, nechápem" a dostala za to jednotku.. wuu, že vám to nepríde divné.
Ale tak, trepala sa hneď vedľa chalana, ktorému toto ide, tak možno to má od neho. Velice ho ohovára, nadáva mu, ale keď je v niečom dobrý, tak už je to kamarát.
Viem, že sa jej to vráti (mne sa vráti zase to, že hovorím, že sa jej to vráti -.-), ale aj tak, niekedy to naozaj lezie na nervy.
Ale inak, ide to v pohode. Síce prvá známka 3 do nového polroka (kde som chcela mať vyznamenanie aspoň raz za život T_T) nie je síce výborný štart, ale aspoň dobrý (lepšie ako 5 na začiatku roka, ohoho, pššt xD).
Uvidíme, možno sa to takto pomaly pekne bude meniť a ja budem spokojná xDD n_n
Mina