
Achjo, to nie je fér >

Býva to tak vlastne každé ráno. Každé ráno sa niekto s niekym háda, ale to by zase nebolo také... väčšinou sa to uleží proste, ale tentokrát ma niečo zasiahlo do srdca...
Dnes mám ísť očnej a pre výsledky na histológiu (či ako sa to píše), a tak som si dnes trošku pospala a potom som šla raňajkovať s rodičmi. Nič sa nedialo, proste sa tam tak rozprávali. Otec potom odišiel po raňajkách do pracovne (asi) a ostali sme tam s mamkou samé a potom prišiel brácha a začali sa tam hádať o tom, že brácha nechce jesť a neznáša to volské oko a pritom ho má rád, čiže jednu hádku by sme mali za deň. Mamka mu povedala, že to nerobí dobre, že už ako 4-ročný mál zápal žalúdka, či neviem presne čo a že môže dostať rakovinu. Brácha sa na mňa pozrel:
"Vieš na čo umrela tvoja babka? Práve na rakovinu pažeráka." A ja som sa pozrela na mamku.
"Ocino to má tiež?" Spýtala som sa s nádejou v hlase, že to nemá, pretože brácha tam mrmlal niečo o tom, že je to dedičné (neviem čo je na tom pravdy, mamka hovorí, že to tak nie je).
"Ešte nie, ale blíži sa k tomu."
To má proste z toho, že niekedy zje pokazené veci, ale že by už pomaly mal rakovinu pažeráka... tak to som už nečakala... ale... je to možné, keďže už má vysoký vek.
Posledná vec, čo ma zasiahla, bola pokračujúca hádka medzi mamkou a bráchom o tom, že ich okráda o peniaze a klame im aké má spotrebu jeho auto. Tatino vtedy prišiel, aby sme mu povedali, o čom sa hádajú, že ich rozsúdi. Tak teda mamka povedala a tatino začal vetu, pri ktorej brácha vždy utečie: "Ty o tom nič nevieš." A vtedy aj utiekol. Brácha chcel včera mačku, počula som ako mu tatino hore dohovára a potom tatino išiel dole a hovoril, že brácha o mačkách nič nevie, tak preto asi tú vetu neznáša.
Ide skôr o to, že ja som tam pila čaj, nič som nehovorila, ani som sa nezapojovala do hádok, len som ticho pozorovala. A tatino začal: "Nech si skúsi bývanie sám, niekde v Košiciach a žiadne: Tu som, starajte sa o mňa, dávajte mi peniaze a dajte mi pokoj. Pekne pôjde bývať inde. A Ona tiež. Nech si ide do Strakoníc za svojim, nech si tam býva. A my budeme mať pokoj."
Predstavte si, že ste kvôli týmto rodičom cez prázdniny plakali, že išli o deň skôr domov a bolo vám za nimi smutno. P. vie, že akí sú pre mňa cenní a dôležití... ale takúto ranu som nečakala. Nič som nepovedala. Mňa to tak zarazilo a rozosmutnilo, že som na maminu otázku:
"Prečo tu neskáčeš radosťou, že ťa ocino posiela do Strakoníc za Peťom? To sa neteší?"
Odpovedala:
"Ani nie..." a odišla som preč.
Ja už na toto nemám čo povedať, proste som sa musela niekam rozpísať... to mi je začiatok roka. Pfff... to nie je fér :(
Mina
Dnes mám ísť očnej a pre výsledky na histológiu (či ako sa to píše), a tak som si dnes trošku pospala a potom som šla raňajkovať s rodičmi. Nič sa nedialo, proste sa tam tak rozprávali. Otec potom odišiel po raňajkách do pracovne (asi) a ostali sme tam s mamkou samé a potom prišiel brácha a začali sa tam hádať o tom, že brácha nechce jesť a neznáša to volské oko a pritom ho má rád, čiže jednu hádku by sme mali za deň. Mamka mu povedala, že to nerobí dobre, že už ako 4-ročný mál zápal žalúdka, či neviem presne čo a že môže dostať rakovinu. Brácha sa na mňa pozrel:
"Vieš na čo umrela tvoja babka? Práve na rakovinu pažeráka." A ja som sa pozrela na mamku.
"Ocino to má tiež?" Spýtala som sa s nádejou v hlase, že to nemá, pretože brácha tam mrmlal niečo o tom, že je to dedičné (neviem čo je na tom pravdy, mamka hovorí, že to tak nie je).
"Ešte nie, ale blíži sa k tomu."
To má proste z toho, že niekedy zje pokazené veci, ale že by už pomaly mal rakovinu pažeráka... tak to som už nečakala... ale... je to možné, keďže už má vysoký vek.
Posledná vec, čo ma zasiahla, bola pokračujúca hádka medzi mamkou a bráchom o tom, že ich okráda o peniaze a klame im aké má spotrebu jeho auto. Tatino vtedy prišiel, aby sme mu povedali, o čom sa hádajú, že ich rozsúdi. Tak teda mamka povedala a tatino začal vetu, pri ktorej brácha vždy utečie: "Ty o tom nič nevieš." A vtedy aj utiekol. Brácha chcel včera mačku, počula som ako mu tatino hore dohovára a potom tatino išiel dole a hovoril, že brácha o mačkách nič nevie, tak preto asi tú vetu neznáša.
Ide skôr o to, že ja som tam pila čaj, nič som nehovorila, ani som sa nezapojovala do hádok, len som ticho pozorovala. A tatino začal: "Nech si skúsi bývanie sám, niekde v Košiciach a žiadne: Tu som, starajte sa o mňa, dávajte mi peniaze a dajte mi pokoj. Pekne pôjde bývať inde. A Ona tiež. Nech si ide do Strakoníc za svojim, nech si tam býva. A my budeme mať pokoj."
Predstavte si, že ste kvôli týmto rodičom cez prázdniny plakali, že išli o deň skôr domov a bolo vám za nimi smutno. P. vie, že akí sú pre mňa cenní a dôležití... ale takúto ranu som nečakala. Nič som nepovedala. Mňa to tak zarazilo a rozosmutnilo, že som na maminu otázku:
"Prečo tu neskáčeš radosťou, že ťa ocino posiela do Strakoníc za Peťom? To sa neteší?"
Odpovedala:
"Ani nie..." a odišla som preč.
Ja už na toto nemám čo povedať, proste som sa musela niekam rozpísať... to mi je začiatok roka. Pfff... to nie je fér :(
Mina