close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

8. 2. 2013

8. února 2013 v 18:04 | Mina |  Denník

Pff.. včera som si znova zopakovala svoju nepríjemnú skúsenosť...


S D., s ktorou chodím aj s M. na autobus do školy a tak, sme sa dohodli, že každý deň budeme spolu večer behať a neskôr, keď bude pekne, si aj pocvičíme svaly.
Ako vždy, vždy ma napadlo, že to dlho trvať nebude a aj tentokrát som mala pravdu...
Predvčerom sme začali. My dve večer. Tri a pol kolečiek okolo parku + jedno okolo parku-cintorína. Potom sme sa prechádzali, keď sme boli unavené a rozprávali sme sa o všemožných veciach, čo nás len napadli. Ukazovali sme si nejaké cviky a tak. Proste bolo skvelo.
Lenže na ďalší deň, keď sme šli len samy dve do školy bez M., povedala mi, že s nami pôjde aj jej frajer. Bolo mi to jedno, predsa len, som človek, ktorý sa väčšinou prispôsobuje všetkému, takže mi to nevadilo.

Malo mi to vadiť. Stretli sme sa a šli sme k parku. Chvíľu sme stáli a čučali na seba. Snažila som sa rozviesť nejakú tému a potom D. navrhla, nech si zabeháme. On nechcel ísť. Neviem teda, na čo tam chodil... Tak som ju nejako "potlačila" a zabehali sme si dve fakt chabé kolečká. Znova sme na seba čučali. Znova som sa snažila nejakú tému rozviesť.
"Radšej buď ticho." ozvalo sa z jeho strany. Ja neviem, asi si to príliš beriem, možno to zase nič neznamenalo...

Lenže ja som to cítila. Nechcel ma tam. Chcel tam byť s D. sám. Prečo ma zvala potom? Aby mi oživila moje nepríjemné stretká, kde mi nepriamo každý naznačoval: "Vypadni. Na čo si tu?" Cítila som sa tam tak nechcená a zbytočná.

"Poďme domov." navrhla D. a hodila na mňa bezmocný pohľad. "Nehneváš sa?"
"Nie." Neklamala som. Nehnevala som sa, ale bola som z toho strašne nešťastná... sklamaná... zničená... ale nahnevaná nie. Ona možno aj za to nemohla. Možno ja som spravila niečo zle. Ja už fakt neviem.

Tak ma odprevadili. Nechcela som sa za nimi dívať, tak som sa zastavila v polke cesty a rozlúčila som sa s nimi a šla som domov so zvesenou hlavou.

Čo som spravila zle?
Ublížila som im snáď?
Povedala som niečo, čo som nemala?
Urazila som ich nejako?
Alebo... vadilo im, že som vôbec šla?

U takýchto veciach nikdy neviem, či za to môžem ja alebo niekto či niečo iné. Ja už naozaj neviem. Mne tie stretká vôbec nevychádzajú... som z toho zúfalá.
V škole som zbytočná v našej "partii" či triede, či ako tú smečku mám nazvať.
Teraz som konečne mohla ísť s niekym von, ale .. takto sa to pokazilo .. tam som bola zbytočná.

Ja mám už pomaly fakt pocit, že s kýmkoľvek sa stretnem, zhnusím si ho... ale ja naozaj neviem ako... chjo...


Mina
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yume Yume | Web | 8. února 2013 v 22:58 | Reagovat

Nemůžeš za to, že ten kluk se tam choval. Prostě pitomec.

2 Mina Mina | Web | 10. února 2013 v 21:11 | Reagovat

To hej, takéto veci mi tak ničia náladu ><"

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama