Páni, ten čas ale uteká..

Kto by to bol povedal, že napíšem až o necelé tri mesiace neskôr. Pred mesiacom som plánovala napísať jeden článok, ktorý zachvíľku napíšem, ale nejako... neviem... Niežeby sa mi do toho nechcela, ale... asi som vtedy nemala náladu.
Poriadne ani neviem, čo som za tie tri mesiace robila. Skôr ani nič záživné, či nejako prospešné alebo tak pre mňa. Cez mesiac som bola chorá (doteraz aj som). Stále mi ordinujú nejaké lieky a hovadiny, ktoré asi na mňa vôbec nezaberajú. Mamka má niečo podobné, ale oni u nej našli príčinu. Má nejako sviňu v krvi, ktorá jej to spôsobuje, ale mne nenašli nič. Je to také zvláštne. Všetci sme nejako chorí.
Za tie posledné mesiace som... sa nijak zvlášť dobre necítila. A to nielen kvôli tej chorobe. Cítim sa nejako prázdna. Alebo skôr.. cítim, že mi niečo chýba, ale neviem čo. Snáď sa to cez moje posledné stredoškolské letné prázdniny zmení.
Ach, už budúci rok maturujem. Taký zvláštny pocit. Hodne sa bojím praktickej časti. Ale skôr sa bojím tej zmeny, ktorá nastane, keď v máji opustím navždy prostý školský život a nastúpim oficiálne do vrsty dospelých ľudí. N. mi hovoril, že je to osvobodzujúci pocit, a že sa cíti skvelo. Ktovie, no.. ja sa toho trocha bojím. Bojím sa, že budem z toho sklamaná alebo skôr sa bojím toho, že dopadnem ako môj starší brat. Brr, hnusná predstava. Niekedy si prajem, aby to takto ostalo nastálo. Neviem, čo sa všetko zmení a čo ostane tak, ako predtým. Lenže, je zbytočné sa strachovať, pretože ono to príde či to chcem alebo nechcem.
Mala by som sem asi písavať častejšie. Niekedy mám pocit, že tie moje myšlienky v mojej hlave chcú explodovať, keď si ich niekam nenapíšem... no, proste, nepreventilujem. I'll try it.
Mina
Poriadne ani neviem, čo som za tie tri mesiace robila. Skôr ani nič záživné, či nejako prospešné alebo tak pre mňa. Cez mesiac som bola chorá (doteraz aj som). Stále mi ordinujú nejaké lieky a hovadiny, ktoré asi na mňa vôbec nezaberajú. Mamka má niečo podobné, ale oni u nej našli príčinu. Má nejako sviňu v krvi, ktorá jej to spôsobuje, ale mne nenašli nič. Je to také zvláštne. Všetci sme nejako chorí.
Za tie posledné mesiace som... sa nijak zvlášť dobre necítila. A to nielen kvôli tej chorobe. Cítim sa nejako prázdna. Alebo skôr.. cítim, že mi niečo chýba, ale neviem čo. Snáď sa to cez moje posledné stredoškolské letné prázdniny zmení.
Ach, už budúci rok maturujem. Taký zvláštny pocit. Hodne sa bojím praktickej časti. Ale skôr sa bojím tej zmeny, ktorá nastane, keď v máji opustím navždy prostý školský život a nastúpim oficiálne do vrsty dospelých ľudí. N. mi hovoril, že je to osvobodzujúci pocit, a že sa cíti skvelo. Ktovie, no.. ja sa toho trocha bojím. Bojím sa, že budem z toho sklamaná alebo skôr sa bojím toho, že dopadnem ako môj starší brat. Brr, hnusná predstava. Niekedy si prajem, aby to takto ostalo nastálo. Neviem, čo sa všetko zmení a čo ostane tak, ako predtým. Lenže, je zbytočné sa strachovať, pretože ono to príde či to chcem alebo nechcem.
Mala by som sem asi písavať častejšie. Niekedy mám pocit, že tie moje myšlienky v mojej hlave chcú explodovať, keď si ich niekam nenapíšem... no, proste, nepreventilujem. I'll try it.
Mina